PÚTNICI NÁDEJE

Z prachu pochybností do svetla viery. Rozdelení morom – nie vodou, ale strachom, neistotou, pochybnosťou, že existuje breh. Dno je hrdzavé, ťažké ako duša, ktorá už neverí, že by mohla prejsť. No ticho zrazu ožíva. Z prázdnych siluet sa stávajú telá, z tieňov – pútnici, ktorí dvíhajú zrak a vedia, že cesta má zmysel. Na konci ich čaká zlatá gulička – nepatrná a predsa žiarivá, ako hlas Boha, ktorý vedie, ako svetlo Ježiša, živého Vodcu každého, kto za Ním kráča. Pútnici nádeje – nie tí, čo už došli, ale tí, čo napriek všetkému stále idú.