„Kruhy života“, vytvorené z ušľachtilého antikora, sa stávajú zrkadlom našej existencie. Každý kruh je symbolom jedného aspektu života – prvý nádych pri narodení, čistota a krehkosť detstva, silu a vášeň mladosti, lásku a priateľstvo, chvíle radosti i smútku, hnev i odpustenie, a napokon posledné stíchnutie v objatí smrti. Kruhy sa prelínajú, spájajú a rozdeľujú, akoby pripomínali, že život nie je priamka, ale neustále plynutie, návrat i premena. Oceľová pevnosť konštrukcie je metaforou odolnosti človeka, no jej lesklý povrch odráža diváka – ten sa stáva súčasťou diela, vtiahnutý do nekonečného kolobehu bytia. Kruhy života nesú v sebe dialóg medzi trvácnosťou a pominuteľnosťou. Sú to kruhy, ktoré nikdy nekončia, no vždy nesú inú skúsenosť. Ako tiché svedectvo ľudskej cesty pozývajú k zamysleniu nad tým, čo všetko znamená žiť, cítiť a odchádzať.
